Yuav ua li cas thiaj tau technology pab los ntawm ib lub chaw ua lag luam ntiag tug

Publications
#5576.09

Yuav ua li cas thiaj tau technology pab los ntawm ib lub chaw ua lag luam ntiag tug

Feem ntau muaj ob txoj kev cai lij choj ntawm tsoom fwv thiab ob txoj kev cai lij chooj ntawm xeev uas yuav tseev kom cov ua lag luam ntiag tug muab cov technology pab (assistive technology) rau koj. 

Kev lees paub: Qhov kev tshaj tawm no tsuas yog cov ntaub ntawv raug cai thiab tsis yog lus qhia txog kev cai lij choj ntawm koj tus kheej. Nws yog tam sim no raws li hnub tshaj tawm. Peb sim hloov peb cov ntaub ntawv tsis tu ncua. Txawm li cas los xij, txoj cai hloov tsis tu ncua. Yog tias koj xav paub tseeb tias txoj cai tsis tau hloov, hu rau DRC lossis lwm lub chaw haujlwm raug cai.

Cov Kev Cai Lij Choj Twg thiaj haum nrog Cov Chaw Ua Lag Luam Ntiag Tug?

Feem ntau muaj ob txoj kev cai lij choj ntawm tsoom fwv thiab ob txoj kev cai lij chooj ntawm xeev uas yuav tseev kom cov ua lag luam ntiag tug muab cov technology pab (assistive technology) rau koj.  Cov kev cai lij choj ntawm tsoom fwv yog:

  • Tsab Kev Cai Pab Cov Pej Xeem Meskas Uas Xiam Oob Qhab (ADA, Americans with Disabilities Act)
  • Tshooj 504 Ntawm Tsab Cai Kev Peem Tsheej (Rehabilitation Act ) (Tshooj 504)

Cov kev cai lij choj ntawm xeev yog:

  • Tsab Cai Pej Xeem Xeev Unruh (Unruh Civil Rights Act) (Tsab Cai Unruh); thiab
  • Txoj Cai Pej Xeem Ntawm Xeev California (California Civil Code) Tshooj 54

Cov Kev Cai Lij Choj Ntawm Tsoom Fwv

  1. Tshooj 504 Ntawm Tsab Cai Kev Peem Tsheej (Tshooj 504)
    Tshooj 504 txwv txiav kev saib tsis taus cov neeg xiam oob qhab hauv tej kev pab ntawm tsoom fwv thiab tej dej num uas muab los ntawm tej koom haum ntawm tsoom fwv, thiab lwm cov koom haum uas tau txais nyiaj pab ntawm tsoom fwv. Qhov no xam muaj kev muab tej kev nkag mus tau zoo rau tej kev pab pej xeem ntawm tsoom fwv, thiab kev muab tej kev cai hloov kho yam muaj paus ntsis rau cov neeg uas xiam oob qhab, tej kev nqis tes ua thiab txheej txheem uas tseem ceeb txhawm kom lawv tau siv kev pab cuam zej tsoom.
  2. Tsab Kev Cai Pab Cov Pej Xeem Meskas Uas Xiam Oob Qhab (ADA)
    Title III ntawm ADA txwv kev saib tsis taus cov neeg xiam oob qhab los ntawm tej chaw nyob pab zej tsoom, uas yog tej lag luam ntiag tug uas qhib rau zej tsoom. Qhov kev pab no raug txhais txhawm rau muab tej kev pov thaiv ib yam nkaus li Tshooj 504.  Tej chaw nyob so pab rau zej tsoom yog tej lag luam ntiag tug uas qhib rau zeb tsoom, thiab xam muaj tej chaw xws li tej tsev tos qhua, tej chaw muag khoom noj haus, tej chaw saib yeeb yaj kiab, tej chav rooj ncauj lug, tej chaw muag khoom, tej tuam txhab nyiaj txiag, tej lag luam kev pab cuam, tej tsev kho mob, tej chav ua hauj haujlwm ntawm kws kho mob, tej chaw thauj khoom, tej tsev cia puav pheej, tej vaj tsiaj, tej tsev kawm ntawv ntiag tug, tej chaw zov menyuam, thiab tej chaw tawm dag zog kom txhob muaj mob. 

Cov Kev Cai Lij Choj Ntawm Xeev

Tsab Cai Thiab Txoj Cai Pej Xeem Unruh Tshooj 54 yog kev cai lij choj ntawm xeev California uas txwv tej lag luam ntiag tug los ntawm kev saib tsis taus cov neeg uas xiam oob qhab, thiab muab tej khoom siv uas sib txawv los ntawm cov uas muaj nyob rau ADA thiab Tshooj 504. 

  1. Tsab Cai Pej Xeem Unruh (Tsab Cai Unruh)
    Unruh Act txwv kev saib tsis taus cov neeg xiam oob qhab los ntawm txhua yam kev teeb tsa lag luam. Kev Ua Txhaum Tshooj 504 thiab ADA kuj yuav txhaum rau Unruh Act tib si. Tsab Cai Pej Xeem Unruh, Txoj Cai Pej Xeem Ntawm Xeev California §§ 51, et seq.
  2. Tsab Cai Cov Neeg Xiam Oob Qhab (Disabled Persons Act), Txoj Cai Pej Xeem California Tshooj 54
    Txoj Cai Pej Xeem Tshooj 54 muab cai sib xws rau txhua tus uas muaj mob thiab xiam oob qhab raws li zej tsoom feem ntau txhawm tau txais kev pab los ntawm tej kev pab cuam lossis tej khoom. Kev Ua Txhaum Rau Tshooj 504 thiab ADA kuj yuav txhaum rau Txoj Cai Pej Xeem Ntawm California Tshooj 54. Txoj Cai Pej Xeem Tshooj 54 thiab nws cov tshooj uas muaj feem xyuam duav tej chaw kho mob, tag nrho tej tsheb uas ib txwm thauj mus los (nyob hoom, tsheb ciav hlau, tsheb npav, thiab lwm lwm yam.), tej chaw hu xov tooj, tej koom haum tu menyuam, tej tsev kawm ntiag tug, tej chaw nyob chaw so, tej chaw nyob chaw so rau zej tsoom, thiab lwm thaj chaw ua caw zej tsoom feem ntau. Tsab Cai Cov Neeg Xiam Oob Qhab (Disabled Persons Act), Txoj Cai Pej Xeem Ntawm California § 54, et seq.

Leej Twg Raug Pov Thaiv los ntawm Kev Saib Tsis Taus los ntawm Tej Chaw Ua Lag Luam Ntiag Tug?

Ua raws li tag nrho cov ntsiab lus kev xiam oob qhab ntawm tsoom fwv thiab xeev, cov neeg feem coob uas muaj kev puas cev lossis puas hlwb uas muaj kev tswj ciam yuav raug pov thaiv. Cov ntsiab lus kev xiam oob qhab ntawm kev cai lij choj tsoom fwv thiab xeev muaj raws li hauv qab no.

Kev Cai Lij Choj Ntawm Tsoom Fwv

Title III ntawm ADA pov thaiv txhua tus neeg xiam oob qhab los ntawm kev saib tsis taus los ntawm tej lag luam ntiag tug.  Ua raws ADA, xiam oob qhab txhais tau tias:

  1. Muaj kev puas lub cev lossis puas hlwb uas ua rau tswj ciamj loj rau ib lossis ntau dua rau koj tej dej num feem ntawm koj lub neej (xws li kev saib xyuas tus kheej, kev ua tej haujlwm siv tes taw, kev mus taw, kev pom, kev hnov, kev hais lus, kev ua pa, kev kawm, lossis kev ua haujlwm).
    1. Qhov no xam muaj tej kev tswj ciam feem ntau rau kev ua haujlwm ntawm lub cev (xws li roj ntsha tiv thaiv kab mob, ib txwm kev loj hlob ntawm tej cell, kev zom zaub mov, quav, zais zis, hlwb, kev ua pa, hlwb, roj ntsha khiav, chaw mos (endocrine), thiab tej kev tsim noob neej noob tsav); lossis
  2. Muaj ntaub ntawv sau tseg tias muaj kev puas (xws li ib lub zwj ceeb uas tau mob loj los lawm ); lossis
  3. Tab tom muaj ib qho kev puas (xws li ib tug neeg uas raug kub nyhiab tab sis tsis muaj kev puas tsuaj).

42 Txoj Cai Hauv Teb Chaws Meskas (U.S.C., United States Code) § 12102(2); 28 Cov Cai Qhuab Ntawm Tsoom Fwv (C.F.R, Code of Federal Regulations) § 36.104.

Kev Cai Lij Choj Ntawm Xeev

Qhov txawv rau kev cai lij choj ntawm tsoom fwv, kev cai lij choj ntawm tsoom fwv tsuas tseev kom muaj ib qho “kev tswj ciam” ntawm ib qho dej num loj hauv lub neej tsis yog ib qho “kev tswj ciam loj” ntawm ib qho dej num loj hauv lub neej.  Txoj Cai Ntawm Tsoom Fwv California (California Government Code) § 12926.1(d) Txoj Cai Ntawm Tsoom Fwv California  §§ 12926(j)(1)(A), (m)(1)(B)(i).

Hom kev saib tsis taus twg uas cov kev cai lij choj no txwv?

Cov kev lij choj no txwv tej lag luam ntiag tug los ntawm kev saib tsis taus cov neeg uas xiam oob qhab. Qhov no xam muaj tej kev nqis tes ua, lossis kev tsis lees ua tej kev nqis tes ua uas tsis tsim nyog, uas muaj lub hom phiaj lossis ua muaj kev tshwm sim los ntawm kev tsis lees paub txhua tus neeg uas xiam oob qhab txoj cai kev zoo siab, txiaj ntsig, lossis hwv tsam zoo uas lom zem los ntawm txhua tus neeg uas tsis xiam oob qhab. Qee yam ntawm cov kev pab no xam muaj xws: 

  1. Siv tus qauv cai kev tsim nyog uas tej zaum yuav xaiv tau cov neeg uas xiam oob qhab. 28 C.F.R. § 36.301;
  2. Tsis lees paub koj rau ntawm tej kev txaus siab uas txaus nkaus thiab sib luag ntawm tej khoom lag luam lossis tej kev pab cuam ntiag tug. Qhov no xam muaj kev tsis muab tej nyiaj pab, tej txiaj ntsim thiab tej kev pab cuam uas uas muab hwv tsam sib luag zos rau koj txhawm tau qhov ua tawm los zoo ib yam, tau txiaj ntsig zoo ib yam, lossis tau qib ntawm kev ua tiav sib txig zos ib yam li cov tub ntxhais kawm uas tsis xiam oob qhab.  28 C.F.R. § 36.201(a);
  3. Muab rau koj tej yam txiaj ntsim txawv lossis faib tawm lossis tej kev pab cuam uas raug muab rau lwm tus, tsis li ces qhov ntawv nws tseem ceeb yuav tsum tau muab txiaj ntsim lossis kev pab cuam rau koj. 28 C.F.R. § 36.202(b);
  4. Tsis tuav tswj tej kev pab cuam, tej phiaj xwm thiab tej dej num teeb tsa ntau yam los ua ke yam tsim nyog rau koj. 28 C.F.R. § 36.203;
  5. Siv tus qauv xaiv thiab cov hau kev lis dej num uas tsis lees paub koj rau tej phiaj xwm rau zej tsoom thiab tej dej num.  28 C.F.R. § 36.204;
  6. Txhob kev saib tsis taus los ntawm kev muab tej kev pab uas tseem ceeb rau ib lub koom haum twg uas saib tsis taus rau kev xiam oob qhab feem ntau. 28 § 36.204; thiab
  7. Tawm tsam quab yuam koj tej cai. 28 C.F.R. § 36.206.

Thaum twg ib qho chaw ua lag luam ntiag tug mam muab technology pab rau kuv?

Lub chaw ua lag luam ntiag tug yuav tsum muab technology pab rau koj uas ua rau koj tuaj yeem koom nrog nws tej kev pab cuam lossis tej haujlwm yog tias qhov technology: 1) yob ib qho “kev pab cuab yeej lossis kev pab cuam” uas ua rau koj sib tham tau zoo; lossis 2) yog ib qho kev hloov uas muaj paus ntsis rau tej kev cai ntawm cov lag luam, txheej txheem lossis kev nqis tes ua, tshwj tsis yog tias qhov kev hloov ntawd ua rau ib qho kev tsis duav fab nyiaj txiag lossis ib qho kev hloov loj rau phiaj xwm zej tsoom. 28 C.F.R. § 36.303. Chaw ua lag luam ntiag tug kuj tseem yuav tsum tau muab tej kev pab cuab yeej thiab tej kev pab cuam thaum uas ti tes ti taw txhawm ua kom tseeb tias cov neeg xiam oob qhab muaj hwv tsam sib luag tau txais tej ntxiaj ntsig los ntawm tej khoom lag luam thiab kev pab cuam. Txawm licas los xij, ib qho chaw ua lag luam ntiag tug tsis tas yuav tsum tau muab technology pab yog tias nws yog ib qho “cuab yeej ntawm tus kheej” uas koj yuav siv nyob rau sab ram lag luam.1

Kev Pab Cuab Yeej thiab Kev Pab Cuam

Cov chaw ua lag luam ntag tug yuav tsum tau muab “kev pab cuab yeej thiab tej kev pab cuam” rau cov neeg uas xiam oob qhab uas muaj feem xyuam txhaw ua rau lawv sib tham tau zoo rau kev tso npe thov lossis koom nrog tej haujlwm pab rau zej tsoom. 42 U.S.C. § 12182(b)(2)(iii), 28 C.F.R. § 36.303.

Piv txwv ntawm tej kev pab cuab yeej thiab kev pab cuam yog:

  1. Tej neeg txhais lus uas tsim nyog, cov neeg sau ntawv, kev pab cuam rau tej qhab nia, tej cuab yeej sau ntawv, kev sib pauv tej ntaub ntawv sau tseg, tej xov tooj uas nrov nrov, tej cuab yeej pab rau kev mloog. Tej xov tooj uas siv yooj yim nrog rau muaj cuab yeej pab rau kev hnov suab; Tej cuab yeej xov tooj uas muaj duab rau pom qhib thiab tua yooj yim; Tej ntaub ntawv pom ua VDO, thiab lwm lwm yam.;
  2. Tej neeg nyeem ntawv uas tsim nyog, tej kab ntawv sib tham, tej kev kaw lus; Tej cuab yeej xuas es paub, tej ntaub ntawv luam tawm loj loj, thiab lwm lwm yam.;
  3. Kev yuav lossis hloov tej cuab yeej  lossis tej khoom; thiab
  4. Lwm yam kev pab cuam uas sib thooj thiab kev nqis tes ua.

Qee yam technology uas tej zaum kuj yuav tsim nyog nyob rau tshooj no xam muaj software JAWS nyeem ntawv, Dragon Naturally Speaking, Software hais Lus, tjhiab CART (Captioned Audio Realtime Transcription). Qhov no kuj tseem xam muaj lwm yam technology txhawm pab kev sib tham tib si. 

Kev txiav txiv siab tias yam kev pab cuab yeej thiab tej kev pab cuam twg tseem ceeb, lub chaw ua lag luam ntiag tug yuav tsum tau muab kev xav txog qhov tseem ceeb rau ntawm txhua tus li kev thov. Lub koom haum yuav tsum tau muab tej cuab yeej pab thiab tej kev pab cuam uas tuaj yeem muab los siv tau yooj yim, ncav sijhawm, thiab pov thaiv kev ntiag tug thiab kev ywj pheej ntawm txhua tus neeg uas xiam oob qhab.

Cov chaw ua lag luam ntiag tug uas sib sib tham txuas lus nrog niam txiv zej tsoom los ntawm kev siv xov tooj yuav tsum tau muab cov kab ke siv xov tooj txhawm rau cov neeg xiam oob qhab fab kev hnov lus lossis kev tawm ncauj lug.  28 C.F.R. §36.303. Tej no kuj yuav muaj xws li TTY (xo xov tooj), kev sib xa video raws huab cua, VRI (kev txhais vdo raws huab cua), tej xov tooj vdo thiab lwm yam cuab yeej uas sib thooj.

Chaw ua lag luam ntiag tug kuj tseem yuav tsum tau muab tej kev pab cuab yeej thiab tej kev pab cuam thaum uas ti tes ti taw txhawm ua kom tseeb tias cov neeg xiam oob qhab muaj hwv tsam sib luag tau txais tej ntxiaj ntsig los ntawm tej khoom lag luam thiab kev pab cuam. 42 U.S.C. § 12182(b)(2)(iii). Qhov no tuaj yeem xam tag nrho kev muab tej cuab yeej ua lwm txoj hau kev xaiv xws li electronically lossis Braille, muab tej software xws li Ntawv Saib Ze-Deb (Zoom-Text) lossis software nyeem ntawv JAWS rau tej computer uas zej tsoom siv, lossis los ntawm kev muab lwm yam technology txhawm pab kev sib tham lus.  Kev muaj technology pab yog ib txog hau kev uas tej chaw lag luam ntiag tug tuaj yeem pab.

Tej Kev Hloov Kho Uas Muaj Paus Ntsis

Cov chaw lag luam ntiag tug yuav tsum tau ua tej kev hloov yam muaj paus ntsis rau lawv tej kev cai tswj, tej kev nqis tes ua, thiab tej txheej txheem thaum uas txhawm rau kev saib xyuas cov neeg xiam oob qhab kom muaj vaj huam sib luag. 28 C.F.R. § 36.302.

Txhua tus neeg xiam oob qhab muaj lub luag haujlwm thov ib qho kev hloov yam muaj paus ntsis, thiab tej zaum kuj yuav raug tseev kom muab tej ntaub ntawv pab kho mob uas ntsig txog kev xiam oob qhab uas xav tau rau kev hllov kho. Ntaub ntawv kho mob tsis tas yuav tsum qhia txog qhov kev xiam oob qhab. Nws tsuas yog yuav tsum tau qhia kev tswj ciam los ntawv qhov kev xiam oob qhab, yog hais tias ua tau, qhia tswv yim tej kev hloov yam muaj paus ntsis lossis tej cuab yeej technology pab uas tej zaum yuav pab rau kev mus muab. Yog tias ib qho kev hloov kho yam muaj paus ntsis tsis tau txais kev pab peev, qhov chaw lag luam yuav tsum tau them rau.

Kuv Yuav Thov Technology Pab Los Ntawm Ib Lub Chaw Lag Luam Ntiag Tug Tau Li Cas?

Peb pom zoo koj sau ntawv thov technology pab, piav: 1) tias koj yog ib tug neeg xiam oob qhab (tab txawm koj tsis xav nthuav qhia tias xiam oob qhab li cas); 2) tej uas koj li kev xiam oob qhab ua rau koj tsis tuaj yeem tau txais ntxiaj ntsig los ntawm tej kev pab cuam lag luam lossis tej khoom lag luam; 3) tsi ntsees tej chaw nyob so uas koj xav tau, xam muaj AT; thiab 4) hnub tim uas koj xav kom teb koj li kev thov. 

Kuv Puas Yuav Tsum Tau Muab Tim Khawv Ntawm Kuv Qhov Kev Xiam Oob Qhab Txhawm Rau Tau Technology Pab Los Ntawm Ib Lub Chaw Lag Luam Ntiag Tug?

Tej zaum koj yuav tau muab tim khawv tias koj muaj kev xiam oob qhab, tab sis koj tsis tas yuav tsum muab lub npe kev xiam oob qhab, tsua yog cov kev tswj ciam uas nws ua rau tshwm sim muaj. Qho xov xwm no tej zaum kuj yuav tseem ceeb yog tias qhov kev xav tau technology pab tsis zoo li qhov chaw lag luam ntiag tug tsuas xav kom muab kev hloovkho yam muaj paus ntsis, xam muaj tej kev pab cuab yeej thiab tej kev pab cuam, txhawm rau tej kev xiam oob qhab uas paub.  Yog tias tsis pom koj li kev xiam oob qhab lossis yog tias lub koom haum ntiag tug tsis tuaj yeem tshawb xyuas qhov tseeb ntawm koj li kev xiam oob qhab vim nws nrog koj tham hauv xov tooj xwb, tej zaum kuj yuav tau thov koj li tim khawv kev xiam oob qhab thiab xav tau rau kev kho yam muaj paus ntsis.  Txhawm rau qhia tias koj yeej tau txais ib qho kev hloov kho yam muaj paus ntsis, koj yuav tsum muaj ib tsab ntawv los ntawm ib tug kws kho mob lossis lwm tus kws txawj uas swm nrog koj thiab koj li kev xiam oob qhab thiab txhua yam kev hloov kho muaj paus ntsis lossis tej chaw nyob so uas xav tau.

Hom Technology Pab Twg Kuv Tuaj Yeem Tau Txais Los Ntawm Chaw Ua Lag Luam Ntiag Tug?

Technology pab xam muaj txhua yam cuab yeej, kab ke, lossis kev pab cuam uas pab koj tau kev pab cuam ntawm chaw ua lag luam.  Tej no kuj ib txwm hu tias yog kev pab cuab yeej thiab kev pab cuam raws kev cai lij choj. Cov piv txwv technology pab muaj xws li tej chaw laub nce  (tsis ua theem ntaiv), paj tau tawm lus nrov, tej duab uas qhia rau qhib lossis kaw, tej cuab yeej pab rau kev mloog, tej ntawv vdo, thiab lwm hom kab ke xaiv sib txuas lus. 

Tej chaw ua lag luam ntiag tug tsis tas yuav tsum tau muab txhua qho cuab yeej uas pom zoo, lossis lwm yam cuab yeem ntawm ib tug neeg li kev xeeb txawm, xws li cov laub zaum txheem tes, cuab yeej raws li hom tshuaj kho mob, cuab yeej pab rau kev hnov lus, lossis cuab yeej neeg cuav.  Muaj qee yam kev zam ntawm txoj cai no, piv txwv li, ib lub koom haum uas tsa ib lub rooj ncauj lug nyob rau tej tsev loj kuj yuav tsum tau muaj tej cuab yeej pab rau kev mloog rau txhua leej tus uas hnov lus nyuaj.

Nrhiav tej chawb nyob so uas raug rau, technology, lossis tej cuab yeej uas ua rau koj muaj hwv tsam sib luag rau chaw ua lag luam tej khoom lag luam thiab kev pab cuam uas rau tes nrog tej txheej txheem kev sib txuas lus ntawm koj thiab qhov chaw lag luam ntiag tug, los ntawm neb ob leeg ua tus xaiv tej hau kev.  Yuav tsum tau xav txog koj li kev thov ua qhov tseem ceeb, tiam sis txog thaum kawg lub chaw ua haujlwm tuaj yeem xaiv ntau txoj hau kev tsuav yog tias qhov xaiv tau los yog ib qho zoo muab tau rau. 

Thaum Twg Lub Chaw Lag Luam Thiaj Tsis Tas Yuav Tsum Tau Muab Technology Kev Pab?

Kev Cai Lij Choj Ntawm Tsoom Fwv

Ua raws ADA, ib lub chaw lag luam ntiag tug tsis tas yuav muab technology pab thaum nws yuav uas rau txoj lag luam puas loj lossis ua rau poob nyiaj ntau.  Kev ua rau txoj lag luam puas loj yog ib qho kev hloov loj uas tseem ceeb uas loov qhov tseem ceeb ntawm tej khoom lag luam, tej kev pab cuam, tej chaw ua haujlwm, tej cai, qhov zoo, thiab tej chaw nyob so ntawm lub chaw ua lag luam.  Xws li tej zwj ceeb uas ib txwm tsis tshua muaj.  Ib qho kev poob nyiaj ntau txhais tau tias yogi b qho kev nyuaj heev lossis kim heev rau ntawm txoj lag luam, muaj feem xyuam rau kev xav txog lub chaw ua lag luam tej peev txheej, thiab qhov kev puas tsuaj ntawm lub chaw nyob so uas qhia tawm xav tau los ntawm lub chaw lag luam tej pej peev txheej, tej kev khiav haujlwm, thiab tej kev xav txog kev nyab xeeb.  28 C.F.R. § 36.104. Tej chaw lag luam kuj tseem yuav tsis tas yuav tsum muab technology pab yog hais tias txhua qhov lossis qhov technology muaj ib qho tsis zoo ncaj qha rau lub cev thiab kev nyab xeeb ntawm lwm tus. 28 C.F.R. § 36.208.

Yog tias lub chaw ua lag luam ntiag tug pom tau tias muab ib qho chaw nyob so yuav ua rau hloov nws li kev lag luam loj, ua rau poob nyiaj ntau, lossis muaj kev pom sij tsis zoo ncaj qha rau, nws yuav tsum tau muab lwv txoj hau kev xaiv rau koj txhawm rau technology pab lossis kev hloov kho yam muaj paus ntsis, yog tias muaj ib qho tshwm sim, uas yuav tsis muaj kev tshwm sim ua rau hloov loj, kev pom sij nca qha rau, lossis kev poob nyiaj ntau.

Kev Cai Lij Choj Ntawm Xeev

Raws li kev cai lij choj, Tshooj 54 thiab Tsab Kev Cai Ntawm Unruh tsis xam tshwj xeeb zias rau kev poob nyiaj ntau thiab kev tawm tsam kev hloov loj.  Txhua yam kev ua txhaum rau ADA yuav puav leej yog ib qho kev ua txhaum rau kev cai lij choj ntawm xeev xws li kev cai lij choj ntawm xeev nws dav dua ADA.

Chaw Ua Lag Luam Ntiag Tug Puas Tuaj Yeem Sau Ib Qho Nqi Ntawm Kuv txog Technology Pab?

Tsis Tuaj Yeem.  Ib lub chaw ua lag luam ntiag tug tsis tuaj yeem yuav yuam ib yam dab tsi ntxiv rau ib tug neeg xiam oob qhab twg lossis ib pab pawg neeg xiam oob qhab twg kom them cov nqi cuab yeej pab lossis tej kev hloov kho rau tej kev cai tswj, tej kev nqis tes ua lossis tej txheej txheem.  28 C.F.R. § 36.301.

Kuv Tuaj Yeem Ua Tau Li Cas Yog Tias Ib Lub Chaw Ua Lag Luam Ntiag Tug Tsis Lees Kuv Li Kev Thov Technology Pab?

Feem ntau, muaj peb yam uas koj tuaj yeem ua yog tias ib lub chaw ua lag luam ntiag tug tsis muab technology pab rau koj: Xa ib qho ntawv thov rov ntsuam xyuas dua mus rau Rooj Tsav Xwm Saib Xyuas Kev Ncaj Ncees Ntawm Meskas (United States Department of Justice) (yog kev ua txhaum kev cai lij choj ntawm tsoom fwv), xa ib qho ntawv hais kev tsis txaus siab mus rau Rooj Tsav Xwm Saib Xyuas Kev Ncaj Ncees Kev Ntiav Neeg Ua Haujlwm thiab Kev Vaj Tse Ntawm  California (California Department of Fair Employment and Housing) (yog kev ua txhaum rau kev cai lij choj ntawm xeev), lossis xa ib qho ntawv foob kev ntiag tug. Ib qho kev thov rov ntsuam xyuas dua tsis thooj li ib qho plaub ntug. Tej zaum koj kuj yuav xa ib qho ntaub ntawv thov kev ntsuam xyuas dua lossis ib qho plaub ntug yam tsis muaj ib tug kws kev cai lij choj, tiam sis tiam pom zoo ntsib ib tug kw kev cai lij choj ua ntej, tshwj xeeb mas yog kev xa uas muaj sij hawm tsawg heev.

Kev Ua Txhaum Rau Kev Cai Lij Choj Ntawm Tsoom Fwv – Kev Thov Kev Ntsuam Xyuas Dua

Txhawm rau hais ib qho kev tsis txaus siab rau qhov kev ua txhaum ntawm ADA lossis Tshooj 504 tawm tsam ib qho chaw ua lag luam ntiag tug koj tuaj yeem xa ib tsab ntawv kev tsis txaus siab mus rau lub Rooj Tsav Xwm Saib Xyuas Kev Ncaj Ncees. Tej zaum koj kuj yuav xa raws mail lossis fax li nram qab no:

  1. Sau ib tsab ntawv mus rau:
    U.S. Department of Justice
    950 Pennsylvania Avenue, NW
    Civil Rights Division
    Disability Rights Section – 1425 NYAV
    Washington, D.C. 20530
  2. Fax a letter to: (202) 307-1197

Xav paub xov xwm ntxiv hais txog kev xa ntaub ntawv kev tsis txaus siab ADA mus rau lub Rooj Tsav Xwm Saib Xyuas Kev Ncaj Ncees, muab hom xov xwm uas tsim nyog koj yuav tau xa nrog koj qhov kev tsis txaus siab nrog thiab cov sijhawm uas koj muaj rau kev xa, nyob rau ntawm Rooj Tsav Xwm Saib Xyuas Kev Nca Ncees tus Website: http://www.ada.gov/fact_on_complaint.htm.

Kev Ua Txhaum Rau Kev Cai Lij Choj Ntawm Xeev – Kev Thov Kev Ntsuam Xyuas Dua

Koj tuaj yeem nrhiav kev daws ib qho kev tsis txaus siab raws Tsab Cai Unruh lossis Tshooj 54 los ntawm kev xa ntaub ntawv hais ib qho kev tsis txaus siab mus rau Rooj Tsav Xwm Saib Xyuas Kev Ntiav Neeg Uas Haujlwm Uas Muaj Kev Ncaj Ncees thiab Vaj Tse Ntawm Xeev California (DFEH, California Department of Fair Employment and Housing).  Koj yuav tsum tau xa koj li kev tsis txaus siab DFEH tsis dhau ib xyoos tom qab kev saib tsis taus. Koj tuaj yeem xa raws online, hu xov tooj, lossis xa ntawv raws li nram qab no:

  1. Siv DFEH li kab ke online ntawmhttp://houdiniesq.net/dfeh/intake/
  2. Hu xov tooj rau DFEH li chaw sib txuas li ntawm tus xoj tooj (800) 884-1684.  Yog tias koj muaj ib qho kev puas pob ntseg, tej zaum koj kuj yuav hu tus xov tooj (800) 884-1684 or TTY at (800) 700-2320.
  3. Thov ib daim foos lus nug ua ntej xa kev tsis txaus siab lossis tuaj yeem muab tau los ntawm http://www.dfeh.ca.gov/res/docs/PCI/Pre%20Complaint%20Inquiry%20-%20DPA.pdf thiab xa nws mus rau DFEH tej chaw ua haujlwm.
  4. E-mail daim foom lus nug ua ntej xa kev tsis txaus siab mus rau contact.center@dfeh.ca.gov

Xav tau xov xwm ntxiv hais txog kev xa kev tsis txaus siab mus rau DFEH, muab hom xov xwm uas tsim nyog koj muab tso nrog koj li kev tsis txaus siab xa nrog thiab cov sij hawm uas koj muaj txhawm rau kev xa muaj nyob rau ntawm http://www.dfeh.ca.gov/Complaints_ComplaintProcess.htm. 

Kev Foob Ib Rooj Plaub

Koj tsis tas yuav tsum tau xa ib qho kev tsis txaus siab rau ib koom haumm twg uas teev los saum toj no. Koj tuaj yeem tau txais kev tso cai ua mus ntxiv thiab foob ib rooj plaub. Raws li kev cai lij choj ntawm xeev thia tsoom fwv, tej kev tsis txaus siab yuav tsum tau raug xa mus rau tsev txiav txim plaub ntug tsis pub dhau ob xyoos tom qab hnub tim ntawm kev saib tsis taus.

Disability Rights California tau txais kev pab peev los ntawm ntau qhov chaw, txhawm rau saib tag nrho cov npe teev tseg ntawm cov chaw pab nyiaj peev, ces mus saib tau hauv http://www.disabilityrightsca.org/
Documents/ListofGrantsAndContracts.html.

Cov peev txheej dab tsi?

Cov peev txheej

  1. http://www.dds.ca.gov/AT/at_network.cfm (Vas Sab Technology Pab Ntawm California (California Assistive Technology Network ) -Rooj Tsav Xwm Saib Xyuas Kev Peem Tsheej (DOR, Department of Rehabilitation), nrog rau cov neeg siv Technology Pab (AT, Assistive Technology), AT ntawm cov muab thiab cov koom haum tsoom fwv, sib txuas lus nrog California li dag zog txhawm rau nthuav dav thiab txhim kho kev mus tau AT raws Tsab Cai Tech Act of 1993. Lub luag haujlwm tseem ceeb ntawm Vas Sab AT yog:
    1. Txo tej laj kab uas cov neeg xiam oob qhab ib txwm ntsib rau ntawm kev tau txais AT.
    2. Txhawb nqa kev qhia rau zej tsoom kom paub txog AT yog dab tsi rau cov neeg xiam oob qhab.
    3. Txhim kho tej phiaj xwm txhawm rau txo kev sib xws ntawm tej koom haum hauv xeev thiab lwm lub koom haum pab .

Vas Sab AT tuav tswj cov database ntawm cov peev txheej AT thiab cov neeg muab nyob rau hauv California, thiab tuaj yeem pab ua chaw tso AT rau cov neeg xiam oob qhab. Xa mus rau cov neeg uas muab kev taw qhia AT thiab cov chaw uas ntxim li yuav pab peev AT.

  1. California Independent Living Centers. Xav tau cov npe teev cov chaw cov neeg uas muaj lwm tus saib xyuas ntawm cheeb nroog, caw mus saib tau hauv: http://www.rehab.cahwnet.gov/ILS/ILC-List.html.
  2. www.Askjan.org – txawm tus vev xaib ntawm tsoom fwv no raug tsim tawm los txhawm tej zwj ceeb kev ntiav ua haujlwm los nws kuj tseem muaj tej xov xwm tej chaw technology pab tib yam nkaus.
  • 1. Xav paub xov xwm ntau ntxiv, mus saib hauv Rooj Tsav Xwm Saib Xyuas Kev Ncaj Ncees hauv Teb Chaws Meskas (U.S. Department of Justice), Kev Txuas Lus Tau Zoo (Effective Communication), ntawm http://www.ada.gov/effective-comm.htm